Články osamelej duše

O mojom pokroku

9. srpna 2017 v 15:31 | meow.
Ahojte zlatina!
Ja viem že som sa pár mesiacov vôbec neozvala, ba ani neprispela do tejto rubriky a keď prispela boli to nejaké staršie paparazzi fotky Demi lovato. Ja viem ja viem. ALE! Musím s as niečim pochváliť :). Viete ako som mala svoj cieľ že chcem pribrať? Hej no.. mala som to oné obdobie kedy som až príliž riešila čo mi každý hovorí. Ono tak povdediac mohla som si za to aj sama. CHodila som ako mŕtvola, správala som sa tak a preto som aj pre okolie tak vyzerala. Môžem povedať *pomyselne klope na niečo drevené* že odkedy som zmenila prístup k samej sebe, zmenil sa aj prístup okolia ku mne. Už nepočúvam každý deň aká som vychrtlá, už sa nenútim ansilu jesť pomocou jedálničkov a podobne. Ak sa chcem prežrať niečim, tak sa prežeriem pretože na to mám chuť. Ak naopak jesť nechcem, tak nejem aj pár hodín - toto proste na sebe zmeniť nedokážem. Jednoducho, žijem zo vzduchu. Častokrát aj bez vody. Asi si ho moje vnútro dokáže samo filtrovať na vodu keď nieje ani smädné. Ale aby ste si nemyslelí, aj keď nepijem toľko vody ako ybs om možno mala, snažím sa. Ide to so mnou fajn, a posledný článok ktorý obsahoval nezmyselnú šikanu som písala s naozaj málinko kíl. Mala som sotva 44. HA! Pred pár dňami som sa odvážila u kamaráta po mesiacoch a mám 4śkoro 46 kíl. Ja viem poviete si preboha dievča ... ALE! pre mňa to veľa znamená. Ja jednoducho pribrať neviem nech om robila čokoľvek, váha mi vždy padla nižšie než som mala :). Jednoducho je to asi nejaká moja vnútorná anomália a verte čím viac som an to myslela, tým horšie to bolo. Tentokrát som sos ebou šťastná aj keď ja som ten opak žien/dievčat - na váhe som chcela vidieť ešte väčšie číslo, ale som rada, že po polroku na rovnakej váhe som nevidela 44.3 ale 45.8. Je to pre mňa pokrok a veľký. A verím, že to nebolo spôsobené tou vynikajúcou pizzou a vínom :D.

Ale ak by soms chudla, verte žeby som to cítila, ale ja sa na tomto čísle držím. Preotže akonáhle schudnem hoci pol kila, kilo, tak sa cítim proste ľahšia.. ja viem zas si pomyslíte čo to tá holka trepe :D .. tiež by som si to myslela. Každopádne, som zo seba šťastná a ja verím, že tomu dopomohol aj môj nedávny pobyt v Nemecku o dĺžke týždeň a pol ;). O pár dní sa chystám do Chorvátska na takú druhú dovolenku by som to nazvala. No len toľko som vám chcela napísať k môjmu pokroku, pretože to bol celý čas number 1 priorita. Neviem kedy a ako dlho mi teda bude trvať dosiahnuť svoj cieľ 49 kíl, no nechcem na to cielene myslie, pretože ma to iba opäť privedie do depresií ;-). Žiť život naplno, to ma ženie vpred ;).

V blízkej dobe by som sem rada prispela článočkami s tématikou Orphan Black ♥ keďže som včera stihla od poobedia skúknuť celú prvú sériu a dnes mienim závisláčiť ďalej :). Tak majte sa zatiaľ krááásne.

meow.

Nezmyselná šikana chudých ľudí

27. července 2016 v 17:41 | meow.
Možno dlhšia neaktivita, no potrebovala som ju. Blog som využívala už len pomaly na denné jedálničky.. potom však nastal skrat a ja som zase pomaly nič nejedla tak načo sa chváliť ničím? Viem, poľavila som zo svojho presvedčenia ale už na tom pracujem aj keď posledný týždeň bol pre mna náramne vyčerpávajúci stále si všímam že jem málo a nepravidelne, ba že ani vôbec. Ak sa na jedlo doslovne nepozriem niesom hladná.. častokrát sa musím aj nútiť jedlo dojesť aby som ho nevyhodila. Nechápem ako to iní dokážu jesť jesť jesť... ako?

Teraz si pomyslíte "preboha ona nič neje.. anorektička" hell no... to počúvam už z každej strany a verte je to neskutočne otravné.. aj keď milá duša mi povedala "načo počúvaš iných riaď sa sebou a vy*eb sa na nich čo oni chcú" inde som zase čítala takú príhodu s chudnutím a následným pribratím - ľuďom proste N I K D Y nevyhoviete.. priberieš je zle, schudneš je tiež zle.. Všetci sme nejako obmedzovaní a mňa už vážne nebaví toto riešiť.. tie komplexy ktoré mám kvôli iným.. lebo proste doslovne závidia a tak nadávajú a majú priblblé pripomienky.. jendoducho závidieť mi pekný zadok a to že som chudá lebo to ona nemá a jej zadok má veľkosť lodného kufra? nadávať preto na chudých pretože ak si ona dá zrniečko chipsov tak už je to na nej aj vidieť? otrasné.. kedy sa toto nezmyselné myslenie u ľudí zmení kedy.. povedzte mi..

Môžem povedať, že tuční sú už menej odsudzovaní za svoju váhu ako boli kedysi.. pretože ak by teraz niekto povedal niekomu s nadváhou "hahaha ty si tučná schudni" už by celá spoločnosť na toho dotyčného hľadela s jedným obočím vyššie - ba možno niektoré indivíduá s tými dokreslenými na nich by ste to ani nespozorovali..veď viete.. aj keď neviem povedať ako je to u tučnejších či to zažívajú ale ja som z toho osočovania a doslovne slovného šikanovania na moju chudú váhu proste unavená...každý si už do riti riešte svoje.. niekto za to proste nemôže ako vyzerá, akú má postavu.. sú veci ktoré sa na nej dajú zmeniť ale nútiť sa ? len preto aby spoločnosť neosočovala? to mne normálne teda nepripadá aj keď som sa posledné mesiace týmto riadila.. "Čo vidia iní.." to ma vlastne dohnalo k tomu aby som priberala.. ale aj vlastná nespokojnosť ale keď sa nad tým všetkým zamyslím neriešila som už svoju váhu.. kým neprišla ONA. Tá o ktorej som písala vyššie.. riť ako kufor.. you know if you read the beggining.. ah jo a to mal byť len jedno vetový informačný článok a čo z toho vzniklo. Normálne prípad na zamyslenie.

Btw. Som znovu späť a plánujem foto články. Veď je leto. Treba už znovu vziať zrkadlovku a čarovať.

ako taká handra..

19. července 2016 v 0:48 | meow.
Posledné dni hrôza... iba plačem... stále iba za chrbtom, podvádzačky, klamstvá už ma to nebaví..
pred chvíľou na mňa vyskočil že som sa mu opovážila zjesť zmrzlinu ktorú si nechal u mňa... predtým ju kupoval pre mňa teraz to už nieje pravda.. ráno mu ju musím ísť kúpiť do obchodu za posledné peniaze keďže výplatu stále nemám.. nech je šťastný pretože až takúto reakciu som od človeka ktorý sa nazýva "môj priateľ" nečakala... až ma to rozplakalo. ale čo sa čudujem veď toto mi neurobil prvý ani posledný krát no stále ma to dokáže zraziť na kolená aká bezvýznamná handra pre neho som.

Ako môžeš zabiť niečo, čo už ani nežije?

1. června 2016 v 10:34 | meow.
Ako začať. Veď ja už ani neviem kto som..ako keby som niekedy vedela ale teraz je to ešte horšie.. strácam sa vo všetkom, v očakávaniach, v tom kým všetci chcú aby som bola aj tým kým ja chcem byť ale nedokážem to..som chodiace zlo a častokrát premýšľam že by som tu aj tak nikomu nechýbala. Ak vás napadli rodičia??? Možno tak mame a to je všetko.. každý na mňa v podstate kašle. Niesom typ človeka čo rýchlo zapadne, ja to proste nedokážem... viem že to tak bude aj v novej robote že to potrvá ale kto bude mať so mnou toľko trpezlivosti? Nikto.. ako vždy.. vždy sa len trápim, neviem žiť naplno aj keď som sa snažila dlho to nikdy nevydržalo. Tak akú to má cenu? Život mi ubieha po pod prsty a ja sa len prizerám ako dni plynú. Neužívam si ich tak, ako by som chcela. A ako? Sama?? Neviem ako to iní dokážu sa len tak skamarátiť z hodiny na hodinu.. ja fakt neviem kde je vo mne problém..asi očakávam takú tu ochotu aj od iných nie len od seba. Ja už neviem. Najradšej by som zmizla aby som mala od všetkých problémov pokoj... včera som si nič iné nepriala len aby som už umrela.
Ach...nebaví ma toto prežívanie.. jednoducho nebaví.

Dúfam, že aspoň vy máte radostný deň detí, nie ako ho mám ja...

http://4.bp.blogspot.com/-WRqmHg_Y6x0/Vy8-G_qHIVI/AAAAAAAAS4w/J8KH6EPIhS4RP7LRw4Q3g-BV1RbA8A3BgCK4B/s1600/tumblr_mjv8lsmwpI1rnhwa1o1_500.jpg

Nevinný matematický flirt

11. května 2016 v 5:51 | meow.
Chcem sem zapísať včerajšok z ktorého som tak trochu na vážky. Mala som to doučko o tej 16:00 v tej škole kam sa hlásim ale v bočnom vchode. Tam robia tie príjmacie kurzy videla som tam množstvo dverí dokonca posluchárne. Zvláštne že to tak majú vyčlenené. Ja som však bola rada, že som to pekne akurát stihla na tu štvrtú pretože som si myslela, že o´to fakt nestihnem keďže cesta busom trvala dlhšie než len 30 minút času mhd lístka ako mi poradil. Takže keď som pri Centráli vystúpila tak na 50 tŕpla som nielen kvôli lístku či sa sem tam niekde nejaký papaláš neobjaví ale aj kvôli tomu že či to vôbec stihnem. Fakt som nechcela byť za debila a prísť neskoro. Našťastie za tento výkon si dávam pochvalu sama sebe. Musím. Samú seba motivovať. Je to veľmi dôležité.
Takžeprišla som tam, našla jeho kancel. Mal otvorené dvere tak som mierne nakukla, skontrolovala hodiny. Paráda stíham. V tom sa pozrel mojím smerom ja som mierne odvrátila zrak že sledujem čas na telefóne proste som sa kukla dole.. on sa usmial spýtal sa či somna to doučovanie. Ako podľa hlasu v telefóne som tušila že starý nebude ale popravde takého chlapa som nečakala. Heh. Hneď ako som prekročila prah pôsobil milo, predstavil sa a hneď sme si potykali čo ma aj zarazilo. No fajn. Doučko prebiehalo naozaj fajn. Nad moje očakávania a zistila som, že niesom až taká úplná lama a niekoľkokrát ma prosím pekne ešte raz podotýkam niekoľkokrát za tú hodinu a pol pochválil že mám v hlave a že sa vyznám. Samozrejme sú tam rezervy veď niesom matematická hlava ale proste ma to veľmi tak ako to povedať.....potešilo že moja snaha niekoľko mesiacov sa drieť sama na tie príjmačky má nejaké ovocie. A vlastne keď sa tak na to pozriem potrebujem len pár mizerných bodov aby ma prijali. 20/100? Vážne? To musím dať.. hoc len náčrtami a začiatkom riešení či podmienkami. Nieje šanca to nedať. Či? Nie, žiadne či neexistuje. Ja sa na tú školu proste dostanem. A bodka.
Ešte taká vychytávka.. tiež mi povedal že som dosť srandovná.. čo som nečakala cítila som tam mierny flirt aj v tom ako sa na mňa pozeral tými veľkými hnedými očami a ešte keď dával taký sladký úsmev no nedalo sa neopätovať. Sama sa čudujem že som sa vedela sústrediť na to čo tam píše a vysvetľuje ale hej vedela :D. Dokonca som to aj chápala. Kde sa to vo mne berie? Možno že matematika nieje až taký obrovský nepriateľ.. Začínam mať však výčitky z angličtiny ktorú výrazne flákam na úkor matiky a ostatného voľného času že.. nie ale už ážne musím si prejsť časy a nacvičiť si slohy.. ono ja viem že to dám samozrejme ale už som veci pozabúdala.. predsa len rok a pol od matury dá svoje...oh vlastne veď to sú už dva roky keďže je máj. Holkaaa kde žiješ? Ja? V zime predsa ale s letným počasím...haha

Iskra nádeje

9. května 2016 v 21:32 | meow.
Musím sa vám pochváliť s niečím..stretla som niekoho, kto mi je veľmi blízky, s ktorým som sa cítila taká výnimočná...nikdy som si nemyslela, že môže existovať vysnívaný chlap a on k vám príde, objíme vás a robí vám radosť iba tým že je. Kiežby som s ním mohla tráviť viac času. Viac si písať. Chcem ho spoznať. Veľmi...už takto sme si blízky. čo ak to niečo znamená? Čo ak?

Zázrak

25. dubna 2016 v 18:32 | meow.
Viete čo? Musím sa s niečím priznať.. momentálne sa cítim tak skvelo že sa mi chce spievať tancovať, lietať po izbe skákať .. cítim sa taká šťastná taká veselá...:) je to úžasný nepopísateľný pocit a je to iba kvôli jednej jedinej osôbke na ktorú sa nemôžem dočkať kedy ho uvidím.. len nech je to také aj naozaj ako je to písanie a ja budem každý deň ďakovať za toho človeka že ma robí tak šťastnou. Je to nepopísateľný pocit ale ja mám chuť jesť, baviť sa, zabávať sa písať iba jemu..myslieť na neho.. dal mi druhý dych ktorý som absolútne nečakala..vošiel do života ako zázrak z čistého neba.

Som si istá že ten rozchod mal svoj dôvod. Pretože ak niečo pekné skončí, príde niečo oveľa krajšie ♥ a toto čo som ja dala like on to zdieľal.. je to vzájomné len nech sa to nepokazí. Cítim sa taká šťastná. Ale nechcem aby sa niečo pokazilo.

Toto niesom ja

21. dubna 2016 v 14:36 | meow.
Zdravím. Viem že sa posledné dni len vyplakávam a opisujems voje vnútro zaliaté hlbokými citmi ktoré nie a nie odplávať prečo tými krokodílimi slzami. Jednoducho nechcú.. sú stále tam. Dnes som sa pokúšala jesť, ani dnes to nešlo. Teda šlo ale potom som sa zabrzdila. Spomenula si na to všetko a vidlička padla na tanier do jedla. Mama pochopila, že už jesť ďalej nebudem. Smútok ma pohltil. Zase. Trápim sa tak veľmi, že som za necelý týždeň stihla stratiť 5-6 kíl... chápete to? Ja sama nie. Pozerám sa do zrkadla to niesom ja.. kde sú moje prednosti.. kde je tá chuť niečo vynikajúce zjesť... zjesť obľúbené jedlo, chuť niečo navariť.. kde sa to všetko podelo? Ako je možné nebyť celé dni vôbec hladná ani smädná a žiť bez jedla a vody akoby sa nič nedialo?
Som zo seba zmätená kričím o pomoc...neviem nájsť chuť do jedla aj keď sa tak veľmi snažím... včera som si spravila aspoň praženicu no nezjedla som všetko. Dnes ráno som sa odvázila váha opäť klesla o kilo.. mám iba 44 kíl čo je zlé.. strašne sa za seba hanbím a za to čo si o mne budú myslieť ostatní. Nechcem aby si mysleli, že to robím schválne, že som nejaká anorektička.. lebo sakra NIESOM! som len z rozchodu až príliž zničená.. a správy od neho o tom ako ho čím ďalej tým menej zaujímam a celkový nezáujem ma ešte viac ubíjajú. Chcem sa tomu postaviť, no neviem ako. Bojím sa ísť niekam s niekym novým či starým (koho poznám dlhšie aby sme sa chápali) cítim akoby som stále patrila jemu.. aj po tom všetkom :( chcem vyslobodenie.

Maska radosti

19. dubna 2016 v 0:58 | meow.
Predom upozorňujem že tento článok bude o vylievaní srdca. Udalosti posledných dní ma nútili sa veľmi hlboko zamyslieť. Aj keď som človek nadmieru premýšľavý, teraz sa zo mňa stal extrémne premýšľavý jedinec, ktorý kvôli tomu dovolím si povedať zbytočne prebdel nie jednu noc. Áno rozchod ma položil a kolená. Aj keď to bolo aké bolo. Položilo ma to. Istý človek mi povedal: "Na prvú lásku nezabudneš. Všetko bolo prvý krát. Prvé objatia. Prvé bozky. Prvý sex. Všetko. A na to sa zabudnúť nedá." presne tak. Najlepšie keď vám tento paradox napíše osoba do ktorej ste boli zamilovaný predtým a on bol práve ten s ktorým som zažila úplne prvé skúsenosti lásky. Tie nevinné. O tom však teraz nehovorím. Všetko sa nejak posunulo a ja sa začínam báť o druhých nie o seba. Bojím sa ako dokážem svojim pôsobením zničiť niekoho ďalšieho. Že niekoho raním svojim rozhodnutím.. alebo že urobím niečo proste čo si neuvedomím, niečo poviem a bum je to na svete. Som ako časovaná bomba hľadejúc na svoj krátky život ktorý pomalú tiká a tiká ku koncu.
Mám pocit, že všetko v mojom živote má svoje odpodstatnenie a ja sama neviem povedať ani to kde budem o pár dní, týždeň, mesiac. Všetko je tak náročné. Všetko sa zmenilo ale aj keď to bolí som tomu naklonená. Viem že to tak má byť a že je to správne. Cítim vnútri akoby som smerovala k niečomu veľkému k čomu som predurčená. Ale čo ak je to môj zánik? Je vôbec možné aby človek cítil niečo tak veľké?
Jedoducho mám strach. Aj keď to na sebe nedávam vedieť. U mňa popravde ľudia nevedia že sa v skutočnosti trápim ak nechcem aby ma videli sa trápiť. Nikto nevie ako veľmi a či vôbec. Nosím masku. Masku radosti, veselosti, šťastia. Keby som nechcela nikto by na mne rozchod nespoznal, tak prečo? Aj nad tým som uvažovala. Maskou sa od ľudí ešte viac vzdiaľujem než keď prejavím city. Toto mi povedal kamarát ktorý vie o mne snáď všetko. Že sa mám otvoriť. Vnútorne, citovo. Viem ako to myslel. Viem, že to tak má byť prijať ľudí viac k sebe, aby boli mojou súčasťou. Len pre mňa ako večného samotára je niečo také náročné ale veľmi sa snažím.. Keď sa pozriem na staré fotky ktoré mám na nástenke pozerám na ne s úžasom. Takáto som bola? Pýtam sa samej. Čo ťa tak zmenilo, že si teraz taká aká si? Bolesť? Utrpenie? Ešte väčšia samota? Neúprimnosť, zloba, zlí ľudia naokolo. A ja si hľadám cestu k sebe k takej aká som bola, no nie úplne nechcem by taká ako kedysi pretože chcem byť lepšia. A toto všetko je cesta. Viem to. Len ma brzdí predstava sklamania ostatných. Ak ostanem tu sklamem ich ak pôjdem preč sklamem jeho. Mám ťažkú voľbu života v nasleujúcich mesiacoch. Mám brány otvorené ale zároveň zatvorené. Akoby keď niekam chcem vojsť vzďalovala sa a vzďalovala. Ale jedna brána bude správna. A ja tentokrát vyberiem tu správnu.

Trápim sa

15. dubna 2016 v 10:08 | meow.
Už je to týždeň bez teba. Bezsenný, bezspánkový týždeň dokonca aj bez jedla a bez vody. Ako môže život unikať tak rýchlo bez teba? Ako je vôbec možné že ešte žijem bez tvojej blízkosti že sa snažím zabudnúť aj keď to nejde, že sa trápim ako ešte nikdy v živote že neustále plačem vo dne aj v noci keď ma nikto nevidí, pozerám na tvoju šťastnú tvár aký si teraz šťastný a ja nie. Nevičítam ti to že ma už nechceš. Tiež by som sa nechcela a ani nechcem. ALe srdce mi puká z pomyslenia na teba s inou. Zviera mi žalúdok a slzy sa tlačia von, nejde to zastaviť. Vidím len tmu a rozmazaný svet cez slzy. Hľadám odpovede no tie sú v nedohľadne. Nikto, kto by ťa dokázal nahradiť v mojich myšlienkach hoci len na chvíľku, nikto kto by sa snažil tak ako ty kedysi, nikto to by pre mňa urobil také veci ako ty. Všetko je to preč a ja si to pomaly uvedomujem no nepríjmam to. Nechcem koniec. Nechcem upadnúť do zabudnutia. Cítim sa taká sama...

Úprimnosť odišla

7. dubna 2016 v 10:49 | meow.
Čo oči nevidia to srdce nebolí.. a keď oči nevidia človek vás môže ľahko oklamať ale keď uvidia čo by nemali stratí sa dôvera k nemu. Vytratí sa aj to posledné. Srdce puká. Obrie slzy padajú okolo vás je všetko mokré pretože neviete prestať plakať. Beznádej a tichý plač. Pocit ešte väčšej beznádeje až naháňa husiu kožu sebe samej. Praješ si aby si nebola, aby si to radšej nevidela. Aby si sa vyparila z povrchu zemského. Tak či tak nemáš nikoho kto by ťa podržal, objal. Bojíš sa. Vieš čo by na to povedali iní a tak nechceš a trápiš sa sama vo svojom žiali sa doslova utápaš. Hľadíš do prázdna s pocitom kedy to trápenie skončí. Pýtaš sa to samej seba, potom do prázdna. Bez odpovede. Schúliš sa a znovu plačeš. Trápiš len samú seba nie toho kto tvoje trápenie spôsobil. Ten sa baví a nerieši. Zato ty riešiš všetko a všetko je len na tebe a tvojej psychike. Hľadáš vyslobodenie. No žiadne nieje...

Are you with me? Or not.. 'Cuz I think you look for different way than this mine is.

16. února 2016 v 22:39 | meow.
It's darker and darker.. when it will be full of light, please?
Niečo sa dnes opäť pokazilo..a už som naberala kúsok nádeje že nečo dokáže byť znovu také ako kedysi. Aj keď úplne všetko ako bolo kedysi som si nepriala..ale prišlo práve to, čo som si ani v najhoršiom sne nepriala. Aspo§ už viem čo presne znamenali tie týždne zlých snov z ktorých som sa budila do smútku a beznádeje..už viem čo to bolo. Bola to výstraha. Tušila som to. No aj tak som tomu nezabránila. Veď ako by to aj bolo možné..všade samé klamstvá všetci iba klamú.. úprimnosť vymrela. Bola niekedy? Pochybujem. Som zarmútená, smutná..bez možnosti vykričať sa, vyplakať sa niekomu kto by bol pri mne. Niet takej osoby. Zvláštne čo? V smútku vás každý odmietne, tak načo sa prosiť? Tí čo vedia, vedia..Neviem kde hľadať svetlo svojho života..posledné mesiace sa domnievam že som ho niekde pred rokmi vytratila. A ktovie možno ani nikdy nenašla. Možno som ten typ človeka čo nevie hľadať alebo proste nemá šťastie. Mám si šťastie vymodliť? Snažila som sa no nikdy nebolo dlhšie ako pár dní, tak k čomu to je mojej depresívne unudenej stratenej duši? Neverím, že sa dokáže nájsť niekto kto dokáže tejto kamennej tvári vyčariť ešte nejaký skutočný úsmev..neznesiem spomienky toho aká som bola šťastná, usmievavá a teraz? Kopa chodiaceho nešťastia. Zarmútená. Zničená. Čakajúca na to, že ma zase niekto zraní a ja opäť padnem na kolená a budem sa pýtať "Prečo?". Lebo si hlúpa. A si zbytočná. Depka ťa pohltila pretože si sa až moc uprela na niekoho kto o to nestojí a kto si to ani nikdy vážiť nebude. Probém? Veľký. Nejde to už zmeniť. Je to ako závislosť, posadnutosť kontrolou, dokonalosťou. Aj keď nikdy nebude dokonalý akého chcem. Som hnusná tak, ako bol on ku mne kedysi. Mne to predtým nevadilo. Veď prečo by aj? Bola som až moc zvyknutá na odmietnutie okolia, neriešila som len som potajomky trpela.. teraz to už nejde..moje veľké temné JA kričí, dupe, a už aj nadáva..je totižto až moc poškvrnené tou udalosťou. Prečo sa nemôžem vrátiť do doby keď som bola šťastná? Hoc len ten mesiac ale bolo to fajn.. všetko bolo fajn. Bolo. Teraz som nikto. Nič čakajúce na niečo veľké čo ani nikdy nepríde. No stále dúfam. Asi zbytočne. Depka ma pohltila viem to aj sama. Život je boj a ja si niesom úplne istá či som schopná bojovať. Nieje totižto pre čo keď nemáte v podstate nikoho. Skúste si to zažiť nemať nikoho a potom uvidíte aké to je super. Osamelá duša v púšti plnej piesku a piesočnej búrky ktorá vám hádže piesočné polená pod nohy ak sa chcete pohnúť. Jednoducho to nejde pretože nieste dosť silní. Každý by mal mať niekoho kto ho "podrží". No ťažko takého človeka nájsť. Možno si dám inzerát. Alebo radšej nie. Veď nemám ani ako zaplatiť. Ah, kde sme sa to dostali z mojej temnej srdcovej meistnosti k peniazom..to nieje moja podstata. Peniaze len ničia všetko, charakter ľudí, životy..šťastie. Preotže si za ne môžeš kúpiť skoro všetko. Presne pre to sú pre mňa strašiakom. Nemám chuť to ďalej rozoberať.. Welcome to my dark soul and more darker mind..It's because I am broken..and I don't think I can look at this the same

1.9. - Všetko vyzerá byť FAJN

1. září 2015 v 15:44 | meow.
Všimli ste si, že už ani denníček nepíšem? Teda konekrétnejšie nejak nemám náladu písať bežné veci, ktoré sa mi v živote dejú ako napríklad dnes som bola vonku s priateľom, opäť sme hrali ps4, pozerali funny videá.. proste príliž klišé veci ale ako je tu aj jedna vec, ktorá ma včera nepekne nahnevala... nechcem to nijak rozoberať do detailov ale šlo o nevydarený pohovor. Nevadí veď bude to lepšie. Včera som ako z toho bola dosť na mraky ale dnes je to už v pohode.. mám sa super. Pozrela som si aj predpovede počasia vraj ešte toto 38°C peklo ešte pár dní bude pokračovať čo sa aj teším (len keby aj on sa tešil trochu pohnúť svojou lenivou kostrou a ísť so mnou aspoň kus pred blok sadnúť na lavičku.. čo mám ísť sama?) dobre k veci.. takže sa možno ešte raz stihnem ísť opaľovať.. ako som bola pred pár dňami no mám pocit, že ja čo som sa 5 hodín prosím pekne škvarila na slnku ON bol tých celých 5 hodín v tieni pod stromom!! bol viacej opálený ako ja.. akože toto čo má byť.. som ja nejaký upír? ja nechápem čo je to s mojou pokožkou špatne.. dá sa to nejak napraviť?

ale aby som vás vyviedla z omylu, že som nejaká bledá ako stena tak niesom! len by som chcela vyzerať asi nejak takto no aj keď moja pokožka v reále vyzerá asi nejak takto, ja sa cítim že vyzerám proste takto.

no a najlepšia hláška dnes asi "Ježiš, mačka" .. takže tá mačka ktorá bola pod naším oknom (a kedže bývame na vyvýšenom prízemí) na mňa začala kukať akoby som ja bola šialená :D ešte sa posadila a tie oči no viete čo mali by ste to vidieť a jak mala tie ústa vyzerala akoby ich mala otvorené celý čas od zdesenia. keby prišla bližšie ja ju vezmem k sebe nech sa mám s čím hrať boha tak sa tu sama nudím v tom byte.. neviete si predstaviť jak..keď je v robote nič iné si neželám len aby už došiel domov.

Deja Vu?

27. srpna 2015 v 20:23 | meow.
Dobrý večer prajem!

Som chorá...Od rána teda len ležím v posteli.. už ráno som chytala depky, lebo som chcela ísť von ale sme spali až do obeda čo je pre mňa neobvyklé ja to nemám rada spať až tak dlho.. max do 9-10, lebo potom som posunutá a bohvie čo jaké hovadiny ma začnú napadávať v tej mojej temnej hlave (ako aj teraz) snáď to nebude horšie. Už som z toho unavená proste byť stále doma.. ak mi z toho začne v hlave drbať ani sa nečudujem..a ešte aj tá blbá choroba musí dojsť. Prežijem. Našťastie sme boli von hoc len na polhodinku a potom sme papali donuty na detskom ihrisku blízko nášho domu. Fajne padlo si vyventilovať hlavu aspoň na tú chvíľu..

Inak.. mám pocit, že nadobúdam zlé pochybnosti o tom, čo sa mi momentálne v živote deje. A viete čo? Zažívam nejak často také to "Deja Vu" viete čo myslím?? Ten pocit, že to čo ste už zažili, že sa to už predtým stalo, alebo sa mi stáva aj to, že niečo hovorím a potom sa tak myknem a rozmýšľam že prečo som to povedala poviem si what? Akože začínam šalieť? Je toto normálne? Akoby som žila v inej dimenzii a z toho sa prebudím.. občas si neviem na niektoré veci spomenúť ale to dávam za vinu tomu, že už mozog toľko necvičím ako to bolo za potrebné počas školy. Asi začnem s predsa len s tou nemčinou. Veď mi ju treba.
Zažívate aj vy niekedy pocity Deja Vu? Celkom by ma to zaujímalo či to ja som už z toho všetkého bláznivá alebo čo..mám aj taký divnejší pocit vo vzťahu z toho.. lebo sa na neho dívam a hovorím si "Si taký iný...vyzeráš inak ako si ťa pamätám.." a to som s ním 2 a pol roka! som zmätená.. je možné aby sa dve časové línie môjho života nejak prelínali? Ah určite to vyznie šialeno.. možno to bude tou chorobou čo mám momentálne..asi mám horúčku.. berte to prosím s ľahkosťou.. aj keď.. dobre pšt lebo ma jebne. Prepáčte za výraz.

Pred chvíľou tu bol taký týpek spisovať plyn.. bože ja som už vážne taká sprostá že si neviem ani zapamätať meno u koho bývam?? Dnes mi to spolubývajúci povedal malo to byť niečo na G.. hladala som zmluvu no ja netuším kde ju priateľ založil taže fajne.. s horúčkou sa tu ja mám starať o bytové záležitosti zatiaľ čo tí dvaja si niekde vonku bicyklujú.. akože ďakujem. Teraz keď som niečo zle nadiktovala ta fajne len na mňa zle bude. Ani hudba ma neochraňuje. A to som dnes chcela napísať článok k téme týždňa lebo je naozaj dobrá.. ale dnes už fakt nie.. idem zaľahnúť do postele a vypotiť to.. hlavne aj tie myšlienky ako som zase niečo do*ebala. Pozrite si dnešné články, chcela som ešte niečo pridať z mojej dielne ale pridám to až zajtra..

Tak sa majte a berte to s rezervou čo som písala. ĎAKUJEM❤️.

A ako sa vám páči nový design, ktorý som nastavila?

Mne sa veľmi páči. Som s ním maximálne spokojná ;-)

Ako nechodiť na DOD

23. srpna 2015 v 11:13 | meow.
Holla!
Dnes sa sem hlásim s trošku ironizujúcim článkom. Veď ako ste si mohli všimnúť už ten nádpis, ktorý nasvedčuje asi čomu sa budem venovať v nasledujúcich riadkoch. Nikdy nechoďte na DOD (Deň otvorených dverí) ak:

-to nestíhate od začiatku alebo aspoň do obeda
-ak presne viete že v tom čase kedy tam môžete ísť bude pršať čiže respektíve po ohlásení moderátora "Dnes končíme, tešíme sa na vás o rok" sa ako zázrakom celé miesto rozžiarí slnkom keď doteraz lialo ako z krhly..
-ak ste hladní a nejedli ste celý deň vôbec nič (lebo tá vôňa jedla vás tam tak zničí že sa potom musíte ísť niekam najesť, keďže tam nám dali záverečnú)
-všade dookola sú malé deti s balónmi, ktoré vám naháňajú väčší strach ako nejaký šialený zabijak z hororu
-choďte radšej vlastným autom... fakt verte mi..lebo občas vás dostanú hlášky niektorých ľudí čo sa pýtajú 10x autobusára kam ide keď to má presne napísané a dobre že jej to nevybije oči.

Možno viete o akom DOD hovorím? Včera (22.8. - sobota) bolo DOD TV Markíza.. veď čo šli sme pozrieť s priateľom veď kto ako decko po tom netúžil ísť do Markízy na DOD? Ja určite :D. Ale som sa mierne sklamala no.. ani by ma nenapadlo, že to ukončia tak skoro.. o 17:00 zahlásil že je koniec. akože LOL. Takže sme tam boli dokopy menej ako hodinu a z toho 20 minút sme buď mokli, alebo sa pred dažďom skrývali pretože on nemal mikinu a ja som hrozne zamrznutá. Stále :D. Čo sa týka toho môžem povedať, že som z toho nemala nič.. jedine som počula spievať nejakých rapujúcich Arabov či čo to boli zač a ako posledná šla tá blondína Bagárová zo Superstar.. alebo bola v Hlase? Kto vie.. ale z jedného z toho určite.. (keby som nebola lenivá zájsť trochu pootravovať pána Googla tak by som sem prispela aj overenými informáciami)

No takže z DOD nebolo nič :D. Snáď budúci rok.. nevadí.. potom ako som písala sme boli strašne hladní tak sme šli autobusom (samozrejme ako inak natrieskaný že až..) a samozrejme, že muselo začať pršať vtedy, keď sme z autobusu vystúpili však čo akoby nestačilo vtedy :D. Takže som si pripadala ako debil, že stále si obliekam a vyzliekam mikinu.. no šli sme potom do Centralu :D tam sme sa najedli a potom domov oddychovať. Malo sa čo to riešiť so spolubývajúcimi nejaké pitie ale nejak z toho vzišlo ktovie prečo. Noo a čo sa týka blogu mám nejaké plány na články..v blízkej dobe.

No a skoro som zabudla včera mi priateľ priniesol kvietky len tak ♥ strašne to potešilo :))

*obrázok je ilustračný

18/8/2015 - Stále žijem!

18. srpna 2015 v 20:49 | meow.
Ahojtee!
Dlhšie som sa neozývala, ale veď sú prázdniny a aj keď si občas na notebooku posedím nieje mojím cieľom blogovanie, aj keď popravde celý čas rozmýšľam čo sem prispievať aby vás to bavilo a to je možno chyba.. že už to nieje blog o mne? Nieje to to, čo to bývalo (ah akoby to malo strašne dlhú históriu..neriešte občas preháňam).. ale ja sa napravím.. popravde som v posleddnom čase ani nič nefotila - nič čo by stálo za to sem hodiť, takže ani fotografické príspevky nejak niesú. Ešte k tomu sa vonku aj zhoršilo počasie.

Čo sa týka počasia stala sa taká jedná vec pred pár dňami keď tu u nás v Bratislave bola dosť silná búrka.. no a pri našej bytovke sú také staršie stromy (veď viete v starom meste aké zvyknú byť..) no a pravdepodobne udrel blesk do stromu a úplne ho vyvrátilo a on spadol rovno do nášho okna.. bolo tod esivé, pretože som vtedy bola doma úplne sama a spravilo to neskutočný rámus! Ja som si myslela, že spadla kuchynská linka alebo chladnička proste to strašne zahučalo.. zľakla som sa a hneď som tam bežala.. zhrozila som sa keď som videla na našom okne nalepený mega veľký strom.. okno bolo našťastie otvorené len na vetračku, no aj tak na zemy bola hlina a listy zo stromu.. a to nehovorím ako ten strom prelomil vonkajšiu parapetu.. ten strom tam ešte stále vonku je a poviem vám bol fakt obrovský.. veď keď dopadol až niekam na tretie poschodie kde porýpal niekomu parapetu a zhodil kvetináče.. ete dobre, že to nepadlo na druhú stranu kde mali klimatizácciu ;-) to by ich určite mrzelo.. a to by nebolo dobré.

Inak čo sa tak celkovo týka môjho života ja som v pohode, dokonca za ten čas tu bola aj budúca svorka no a tak sme mali čas aj sa spoznať a ták boli sme sa aj opaľovať no bolo to fajn. Napríklad dnes sme aj boli s priateľom nakupvoať a konečne si niečo kúpil aj on veď keď mali také zľavy v Pull&Bear že rifle na neho od 3.99€?? Veď to je ako zadarmo ;-)) keď si vezmete, že predtým stáli 35€ a teraz ich predávali za 5.99€ alebo 7.99€? Škoda, že mne sa tiež také neušli ale to nevadí ja som si pred pár dňami kúpila troje legíny v H&M so zľavou tak, že som zaplatila iba za 2, čiže jedne boli zadarmo. Takže som už celkom na jeseň pripravená.. veru dnes som si musela vytiahnúť prvý krát za leto mikinu z krabice.. ah =D ale asi po prvý krát v živote sa teším že ide jeseň a ja vôbec neviem prečo to tak je =D. Ja sa neteším na narodky.. naozaj NETEŠIM!!

Som domá

6. srpna 2015 v 19:17 | meow.
Ahojteee!
Dnes sa zdravím tak podomácky ale zároveň familiárne pre vás. Dnes to bude na krátko, nezmôžem sa na nič "silnejšie" vzhaľdom na to že aj keď mám dnes konečne trochu času, tak len v skratke. Včera som prišla opäť do Bratislavy. Neviem či som sem prispela svojím opätovným cestovaním vlastne čo to trepem veď tu som vtedy pridala fotky. Never mind. Som mementálne mierne rozhádzaná no šťastná, že som opäť tu s mojím miláčikom ♥. Mám pocit, že bez neho nedokážem byť ani deň nie dva a pol týždňa ;-).

Včera som dokopy spala tri hodinky préétože som si povedala, že si pozriem naživo môj obľúbený seriál. A veď viete.. u nich naobed, u nás v noci o druhej. Takže to bola zábavička, no úžasná komunita ♥. Užila som si a neviem sa dočkať ďalšieho diela - odhalenia. Potom o 11 som šla na vlak takže viac ako 5 hodín cesty sem + bolo asi 12 minútové meškanie (ale však čo už hlavne že som sa konečne dočkala a mohla svojho miláčika prekvapiť!) On samozrejme o mojom príchode nevedel =D čo znamenalo aj jeho reakciu keď večer prišiel z práce.

Po príchode do bytu som bola mierne veľmi zhrozená :'D. Ach. Sám chlap doma - má to svoje určité následky.. Netreba komentovať. Potom ma nejako po hodinke prehovoril spolubývajúci a šli sme na bicykel. Dlho som na bikeu nebola až sa hanbím ale tak kedy keď bola zima a od mája som tu ;-D. Takže sme prešli poriadny kus cesty + veľký stŕmy kopec, ktorý občas nemal konca kraja. Došli sme až na vrchol na Kamzík, ali si fofolu pivo a šli sme potom opačnou stranou domov. Keď sa tak zamyslím boli sme von 4-5 hodín ani sa mi nezdalo :). Ale bolo to super no.. takže som sa nestihla vybaliť, čo mi hovorí žeby som sa mala do toho ihneď pustiť. Keďže ráno bola ďalšia misia kupovanie darčeka pre bratrancovho syna. Som zevdavá na tu oslavu v sobotu.

Tak pre dnešok končím. Nemám nápady na články, včera som bohužial nevzala foťák a tú bicyklovú túru a vlastne som aj dobre spravila, keďže sa mi trochu vyliala voda v ruksaku. Ah som to ale nešikovnica. No v najbližšiej dobe sa chystám iečo von pofotiť buď pondelok, utorok. Uvdí sa, tak potom by som sem niečo hodila.

S podzavom ;-).

*obrázok je ilustračný, ani náhodou nevystihuje ten bicykel na ktorom som ja prekonávala tie kopce :D berte to s nadhľadom.

28.7. - Naštvaná?

28. července 2015 v 22:48 | meow.
28.7. - utorok
dneska je taký polodivný deň. Teda bol lepší, potom sa nejako zhoršil bohvie čo jak to teraz všetko bude. Som sklamaná zo seba celkovo.. všetko ma mrzí o všetkých som prišla, každý na mňa serie a ja znovu dostávam depky. No snažím sa sústrediť na pekné veci, no na aké keď žiadne momentálne nemám?? Som od priateľa 500 km ďaleko, ten jediný by ma dokázal ako tak povzbudiť (aspoň objatím lebo slovne? už nieje taký výrečný ako kedysi keď mi dokázal napísať strašne dlhé správy.. teraz je pri správach ktoré obsahujú najviac 5 slov..) potrebovala som zmenu, ale táto zmena ma doslovne ubíja. DOSLOVNE.

Nikde to nieje dobré ani tu ani tam, tak kde mám sakra byť?? Ozaj. Myslela som si, že s príchodom do rodného mesta to bude lešie, že sa možno budú ľudia zaujímať o to, že som doma, že ako sa mám ako sa mi dári. Aj keď čo by som povedala? Že sa mi nedarí?? To ľudia počuť aj tak nechcú barz jaký je to kamoš aj nekamoš, ľudia proste zlé veci počúvať nechcú. A ak ich počúvajú väčšinou sa k tomu len nútia. Úprimnosť je len málokedy na svojom mieste.

Mám fakt veľkú dilemu čo a jak spraviť so svojím životom. Dnes som dokonca vypla ntb lebo už som nevedela čo od rozkoše na ňom robiť. Hrôza. Takýto život sa mi nepáči. Nikdy sa mi nepáčil. Ale kam mám ísť? A sama? Vážne? Dnes som takisto zistila jednú vec, prišlo mi podozrivé nevidieť na fb jedného kamaráta.. samozrejme vymazal si ma.. a ďalší už prednedávnom. To akože vážne?? To som pre vás umrela doslovne? Hanbite sa. Je mi z toho zle.. ľudia sú nejakí vážne zábudlivý na časy ktoré s vami strávili a hlavne keď vám hovorili ako úúúúžasne im s vami je. Všetko je to chabý bullshit. Nič viac ma nenúti myslieť na to, že ľudia iba klamú kadial chodia. Aspoň tá väčšina tých, ktorích som mala tú česť ja spoznať.

Ja hádžem do jedného vreca tých ľudí, ktorých poznám, tých ktorí si zaslúžia byť v tom vreci spolu. Podľa mňa by si rozumeli. A keď nie aspoň by sa pozabíjali tou ich spoločnou povahou vykašľať sa na ľudí (alebo možno iba na mňa).. neriešim fakt. Takýto ľudia už odomňa dostali toľko pozornosti že koniec. Až to ľutujem, že som strávila svoj život s nimi. Zbytočne. (samozrejme je tu aj pár výnimok, kde som šťastná aj za to, že boli mojou súčasťou života ♥ ale to je iná kapitola..)

Inak všimla som si, že som toho dnes veľa nezjedla. V poslednom čase menej a menej jem. Ja to ani nepostrehnem ale niesom celý deň ani hladná. Kedysi som jedla fakt veľa.. napríklad dnes som nepila ani veľa vody a ani som nič nejedla. Zjedla som len dva krajce chleba a dva párky + som sa dokopy napila asi len 6 glgov vody za deň. To nieje normálne.. keď takto fungujem posledné dni tak potom sa nechcem vidieť za pár mesiacov. Asi na mňa pôsobí ten stres.. inak nechápem -.-

btw. môj dnešný outfit..v jednodúchosti je krása. alebo začínajú sa mi páčiť skôr jednoduchšie veci, možno už budem vynechávať tričká s nápismi alebo si ponechám len tie výstižné alebo jednoduché.. vlastne ja už v šatníku ani nemám nič nejednoduché takže neviem čo to trepem..

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ďakujem za prečítanie článku ;-).


Ospravedlňujem sa, ak tento článok vyzerá veľmi naštvane, ale popravde niesom naštvaná, len trošku mierne pobúrená čo je aj proste vidieť. Tak ma ospravedlňte ale potrebovala som sa rozpísať a naozaj som nevedela kam inam..

Balenie

28. června 2015 v 16:19 | meow.
Hello!
A zase raz balenie. Ani som si to neuvedomila kým som do názvu článku nešla napísať "Balenie" a nevyskočil mi názov môjho predchodzieho článku "Balenie + včerajšie nákupy" pripadám si ako nejaká cestovateľka. Vlastne.. Iba včera som sa vrátila naspäť do Bratislavy. Okey. Keby to nebolo naozaj veľmi dôležité, tak by som ešte ostala doma (doma ako doma) a nie iba jeden týždeň. Ale popravde, začne vám to tam po pár dňoch čase naozaj hrabať, aj keď som sa tam minulý týždeň tešila. No je fajn byť doma. Aj keď...

Musím sa znova baliť. Je to strašné niečo. Odteraz momentálne neznášam oficiálne všetko balenie sveta. Ešte pri tom že ja mám haldu vecí. Ah. Sťahujeme sa. Ja s priateľom. Bože to premiestnenie vecí z bytu bude strašné. Som zvedavá na koľkokrát dáme otočku. Mali sme 2 byty - jeden tu v Petržalke, druhý je v Starom Meste. Vyzerá to na Staré Mesto. Predsa len je všetko dostupné a s tou prázdnejšiou izbou sa nejak popasujeme. A poviem vám veru takú veľkú skriňu som ani doma nemala aká je tam. Čo sa týka toho som zvedavá aký to bude nový život. Je to proste mesto, všetko zo všadiaľ blízko (nerátam tie odľahlé časti ako Dúbravka, Karlovka, Lamač a pod.. tam by som bývať nešla) A hlavne? Netreba čakať na nočáky. Ako nie žeby som mala nejaký veľký problém s nočákom sem ale veď viete. Koncerty tie končia neskoro, a nočáky zvyknú byť preplnené viacerými opitými aj neopitými individúami. A čím bližšie zastávka, príp. ak sa koncert koná veľmi blízko vám aj čerstvý nočný vzduch naozaj prospeje.

A čo je vlastne domov?
Domov je tam, kde:
-vás nevyhodia cudzí ľudia pretože sa sem chcú nasťahovať oni
-máte svoje miesto na topánky navždy rezervované iba pre seba
-vaša izba ma stále rovnakú vôňu akoby ste v nej boli aj keď v nej nie ste dlhý čas
-na vašom prázdnom písacom stole nezaberá miesto orchidea, ktorá tam nikdy nebola
-vám nezabudnú dať po prerobení kúpeľne vlastné putko na uterák
-vaše veci ostanú na rovnakom mieste ako ste ich nechali než ste odišli
-je varené jedlo samozrejmosťou, alebo aspoň tou obdennou
-máte pocit, že ste doma

Čo viac dodať. Najbližšie sa už budem asi hlásiť až z nového bytu. Ja som ho ešte popravde nevidela, len na fotkách no som zvedavá. Mienim v ňom rozvíriť svoju kreativitu takže som odhodlaná to tam vyzdobiť tak, ako chcem ja. Aj s nábytkom. Hey!

Balenie + včerajšie nákupy

19. června 2015 v 13:00 | meow.
Tere!
Dnes sa hlásim po estónsky. Ale čo o tom. Koho to v skutočnosti zaujíma? Názov dnešného článkiu je prostý a výstižný. Balenie. Dnes sa budem baliť nie len raz.. už som si pripravila veci, ktoré si beriem. Ale ja neviem koľko toho brať a či nevezmem málo/veľa. Neviem na ako dlho idem domov. Jedna vec je čas ktorý tam musím mám stráviť, druhá vec sú vlaky. Tie sa nejak rýchlo rozpredajú.. som rada, že som zohnala posledné miesto pri okne na zajtra.. aj keď to ranné vstávanie. No dobre. Som nejaká tuhá žena čo niečo všetko znesie.

Btw. včera poobede (už bolo skôr k včeru) sme s priateľom boli na nákupy.. On bol len asistent ale aj tak väčšinu času strávil ťukaním do toho blbého iphonu. Ah ako to neznášam. Čo sa týka nákupov, boli hojné, utratia som do 40€. Čo je v skutku fajn na toľko vecí.. skúšala som si aj šaty ale cítila som sa v nich ako vo vreci (v obidvoch).. fakt som taká prehnane chudá?? Mne sa nezdá..

Najlepšia situácia nastala v Pull&Bear keď som si platila také rozkošné zelené triko.. a ten mladý predavač neviem či bol zo mňa taký nervózny ale namiesto platobnej karty mi podával lístok, ktorý si majú oni odložiť o platbe.. :D tak sme sa tam smiali aj to dievča čo bolo vedľa neho na pokladni a robilo uzávierky alebo čo. Bolo to mega vtipné :D. Super spestrenie nudného dňa.

Ah, ale teším sa domov za rodičmi... mesiac som ich nevidela. Som aj zvedavá ako teraz vyzerajú Košice. Ale som si jedného istá, že tam v sobotu okolo 10-11 pribudne ďalšia blondína =D JA. Nič by môj príchod nemalo totižto pokaziť. Som len zvedavá jak to bude s tým úradom.. a hlavne keď už mám to leháro do kufra si balím aj plavky.. keď už nič, vytiahnem rodičov aspoň aby sme sa šli opaľovať na chatu. Alebo aspoň ja.

Opaľovanie a horúci deň

7. června 2015 v 20:06 | meow.
Servus!
Dnes sa zdravím tak nárečovo. tuším. je to nárečovo však? čo sa týka dneška, je mi už oveľa lepšie ale predstava ísť zajtra znovu do práce a pracovať 13 hodín ma desí.. hlavne po tom čo sa stalo v piatok. Nemám ani najmenšiu chuť tam už vôbec niekedy ísť. Ach, znovu ma napadajú zlé príšerné myšlienky. Fajn. K dnešku.

Dnes som sa prebudila okolo 9-tej s tým, že sa ideme opaľovať.. zobudila som priateľa (bol už prebudený ako tak len sa tváril, že spí aby som mu dala pokoj :-D) s tým, že vstávaj ideme sa opaľovať :D:D. nie žeby sme to pár dní dozadu nejak letmo neplánovali, no asi si myslel, že to padlo ale nie nepadlo. Šli sme na Veľký Dráždiak. Ešte predtým niečo kúpiť na cestu tam. Cesta trvá pešo tam asi 15 minút. Takže nič hrôzostrašné.


asi takto to vyzeralo keď som sa ráno prebudila a videla, že je vonku krásne slnečno :D nabalila som veci do tašky rýchlosťou svetla a obliekla sa tiež rýchlosťou svetla.. tielko, suknička pod tým plavky a šlo sa


opaľovanie bolo skvelé.. kým sme našli ten správny flek, potrvalo. Obišli sme celé jazero dookola (asi 1km) našli sme nakoniec fajn flek pri vode a mohlo sa začať. Neboli sme dlho popravde.. chcela som tak maximálne na 3 hodinky a boli sme tam na to najsilnejšie slnko.. asi okolo 12-tej ++ sme nejak odtiaľ vypadli a dobre sme spravili, lebo nám už začínalo piecť na mozog a to som mala celý čas môj obľúený slameniak na hlave.. ale just vidíte.. ja som nechcela byť červená ako paprika a čo sa týka opálenia kus do hneda ma chytlo. pre dnešok stačilo..

oh, a vďaka mojej fave skupine breaking benjamin sa mi tento článok písal veľmi dobre a v pozitívnom ráze :-) inak neviem či by som sa dopracovala bez nich k takému to šťastnému koncu. ach. už len prežiť tento dlhý týždeň plný 13-tok v práci.

Smutná, zranená, ukrivdená

5. června 2015 v 14:17 | meow.
Holla!
nechcela som aby mal prvý článok tohto blogu pochnurný ráz, ale keby nie tá pochmúrnosť v mojom živote, nikdy by tento blog ani nevznikol, verte mi.. môj život sa dneska otočil naruby.. jednou vetou, jedným slovom... a to všetko už vyzeralo byť v pohode.. vyzeralo.. takže oficiálne mám ešte 10 dní práce než ma vyhodí.. alebo 9 neviem ako to je.. bolo mi ukrivdené a neprávom som bola vyhodená za niekoho, kto naozaj nič nerobí a ja som celý čas len behala po predajni a všetko robila aj za toho niekoho.. neviem čo budem robiť.. neviem...

predovšetkým asi preto sa zameriavam na tento blog.. neblogovala som už roky... musím sa nejak odreagovať.
 
 

Reklama